Vytriezvenie, prehra pravice a víťazstvo pseudoľavice?" II. diel

Autor: Pavol Spiššák | 11.3.2012 o 17:44 | (upravené 11.3.2012 o 17:51) Karma článku: 15,50 | Prečítané:  241x

Povolebná úvaha o prehre pravicových strán a víťazstva SMERU-SD. Čo iné sme vlastne čakali? Včerajšie predčasné parlamentné voľby nám jasne ukázali, ako zmýšľa prevažná vačšina plnoletých občanov na Slovensku. Výsledok je jasný, zmýšľa ľavicovo. Preočo asi? Určite to nie je preto, že by bola hlúpa, alebo nevzdelaná, rovnako nie preto, že sa volieb zúčastnili iba dôchodcovia. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Hnev a sklamanie!

Hnev z hašterenia, rozháranosti, tvrdohlavosti, neschopnosti hľadať konsenzus pri prijímaní obzvlášť dôležitých rozhodnutí. Sklamanie z nevyužitia získaných mandátov z posledných riadnych parlamentných volieb, sklamanie z nedostatočnej schopnosti nájdenia potrebnej sebareflexie u niektorých politikov, zo špinavostí, ktoré sa deň za dňom objavovali v médiách a v neposlednom rade sklamanie z pádu jednak veľmi krehkej vlády.

Máme, čo sme chceli. Respektíve, teda nechceli, ale bolo nám naservírované bez akéhokoľvek opýtania sa. Ak by sme sa už za vlády "otca národa" Mečiara uberali iným smerom a inšpirovali sa Švajčiarskom, ktoré nám tu tuším sľuboval a prijali prvky priamej demokracie, ktorá tam funguje už po stáročia,  mohli sme o páde vlády hlasovať v referende, nakoľko si myslím, že drvivá väčšina občanov SR by bola proti pádu vlády. Na základe výsledkov hlasovania by bolo potom úplne legitímne, ak by vládla skončila, alebo naopak získala dôveru ďalej sa podielať na spravovaní krajiny. Čo už, stalo sa. Horšie, alebo možno že aj lepšie je, že to takto dopadlo. Celé pravicové spektrum bude mať teraz dosť dlhú dobu (pokiaľ sa nestane niečo vážne a nebudú o rok či dva nové voľby) na zamyslenie sa, vyvodenie osobnej zodpovednosti jednotlivých predstaviteľov, ktorí nielen podľa mňa zlyhali na plnej čiare. Ak sa čakalo na zázrak v podobe opätovného víťazstva bez akejkoľvek zodpovednosti a vyvodenia záverov z minulosti, tak to bolo naivné. Ľadová sprcha v podobe tak veľkého percentuálneho prepadu hlasov bola určite silná.

Teraz, po absolútnom víťazstve pseudosociálnej demokracie a sledovaní jej vládnutia, napľňania programu a závadzania "istôt"  bude čas na prerod, obnovu a zamyslenie sa. Som veľmi zvedavý, ako sa nová vláda popasuje s riešením vysokej nezamestnanosti, vplyvom globálnej finančnej krízy, ako a hlavne akým spôsobom bude znižovať dlh krajiny, ktorý ak  nezníži pod dohodnutú hranicu, bude SR sankciovaná, ako vyrieši otázku kolabujúceho zdravotníctva, nespravodlivej a neefektívnej sociálnej politiky, ako a hlavne z čoho bude zavádzať prvky sociálnej spravodlivosti a znižovať tak neúmernú priepasť sociálnej nerovnosti atď. atď. Tých otázok by bolo ešte mnoho, tieto ale považujem za pomerne kľúčové a najviac aktuálne. Teraz určite pôsobím ako zaujatý, antisociálno-neoliberálny a z prehry frustrovaný cynik, Nie tak úplne. Zaujatý môžem byť a mám aj prečo byť, nakoľko vládu SMERU-SD a jej predvádzanie /anti/sociálnej demokracie sme tu už raz mali. O tom, že aj ja som sa nechal oklamať populistickými sľubmi a volil som v roku 2006 SMER-SD, som si už priznal v predchádzajucom blogu. A preto som veľmi skeptický a budem to stále tvrdiť, že skutočná sociálno-demokratická strana na Slovensku jednoducho nie je. Antisociálny neoliberál nie som tiež. Záleží mi na zvyšovaní sociálnej spravodlivosti, znižovaniu sociálnej nerovnosti, znižovaniu nezamestnanosti, zlepšeniu a zefektívneniu adresnosti  sociálnej politiky, tiež som proti drastickým sociálnym reformám typu Ľ. Kaník, či J. Mihál, ale viem, že to nejde tak ľahko realizovať, ako by si to človek predstavoval,  najmä keď má SR vysoký dlh, globálna tým pádom aj národná ekonomika stojí na tenkých nohách, ktoré sa jej môžu zaraz podlomiť.  Celé je to začarovaný kruh, ktorý ale nie je neriešiteľný. Všetko by sa dalo, aj ked pomalšie a dlhodobejšie. Ale na to musí byť vôľa. A hlavne politická. Nesmie tu panovať nevraživosť medzi stranami, politikmi, či už z jednej strany alebo druhej. Treba robiť kompromisy. Treba vedieť vybrať to najlepšie z oboch modelov, skľbiť to, pretaviť do reálnych aktuálnych požiaviek a na základe toho reformovať. Vedieť možno v niektorých veciach aj ustúpiť. Ale stačilo polemík, čo sa dá a a čo nedá.

Všetci teraz budeme so zatajeným dychom sledovať, čo sa bude v našej krajine najbližšie štyri roky diať. Mám ale obavy, že nič. Nahovárať si, že aj SMER-SD sa už za 2 roky v opozícii sformoval a obrodil je priskoro. Kiež by to tak bolo. O tom ale veľmi silno pochybujem. Ak sa mýlim a najbližšie štyri roky sa bude  napĺňať sociálno-demokratický program, bez toho aby sa krajina znova začala zadlžovať, bez toho aby stúpala ďalej nezamestnanosť, ešte viac kolabovalo zdravotníctvo, sociálne služby, tak ma "môže prísť" každý jeden volič SMERU-SD kopnúť do zadku. Rád mu ho nastavím, pretože budem mať istoty, že ma bude mať kto bezplatne ošetriť, že dostanem primeraný invalidný dôchodok, za ktorý si budem mocť dovoliť ísť aspoň raz ročne na dovolenku do Bulharska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?