"Bratislava besuchen?", nikdy viac!

Autor: Pavol Spiššák | 24.11.2011 o 13:52 | (upravené 24.11.2011 o 20:14) Karma článku: 6,59 | Prečítané:  1517x

Niečo krátko o zhrození zahraničných hostí zo služieb, ciest, zážitkov, schopností a ochoty v našom hlavnom meste! Cez víkend ma opäť poctila svojou milou návštevou moja priateľka, ktorá momentálne žije a pracuje v zahraničí, konkrétne vo Švajčiarsku.

 

Ako to v jej rodnom meste funguje, pozná ona už veľmi dobre, ale aj napriek tomu sa sem vždy vracia s určitou malou dávkou pocitu, že "už je to tu určite o trošku lepšie". A vždy je veľmi sklamaná.  Človek žijúci a pracujúci vo vyspelých západných štátoch je zvyknutý samozrejme na úplné iný štandard, aký sme tu my "schopní"?, alebo "ochotní"? poskytnúť. Schválne som dal hrubým slová schopní a ochotní, pretože tieto slová nesú cely význam zlej úrovne poskytovaných služieb a v tom vidím gro celého radu „zážitkov, ku ktorýmu sa vyjadrím v nasledujúcich riadkoch. Aby som ešte ale nezabudol, tentoraz s ňou prišli na návštevu aj jej dve švajčiarske kolegyne, ktoré boli zvedavé, ako to u nás funguje, čo tu máme, čo ponúkame, aké zážitky je možné tu zažiť. Ich hlavný cieľ "Tour de East-Europa" bol Krakov s medzizastávkou v Bratislave po ceste tam a aj späť. Večer, po príchode do Bratislavy, ubyvotaní sa v hoteli absolvovali nezabudnuteľnú cestu v bratislavskej MHD. Citujem jednu z nich: " dosť nezabudnuteľný zážitok". Roztrasený špinavý a zapáchajúci autobus, nevľúdny ľudia, cesta po rozbitých cestách. (Mohli si zobrať aj taxík, ale chceli zazit atmosferu mesta aj týmto spôsobom). Keďže moja priateľka je v Bratislave pomerne veľmi málo, tak sem-tam stratí prehľad, kde a na ktorej zastávke treba vystúpiť. Keďže stáli vpredu, tak sa celkom logicky skúsila spýtať vodiča autobusu, kde majú vystúpiť, keď chcú isť do Eurovei. Odpoveď vodiča bola veľmi jednoznačná: "kde len chcete"! Po opätovnej prosebnej otázke, s oznámením, že sa tu nevyznajú dobre, zaznela iba strohá odpoveď: "Vystúpte si kde chcete a už mi dajte pokoj, musím sa sústrediť na jazdu". Vodič, zjavne ochotný, nemusel v žiadnom prípade vysvetľovať rozsiahlymi vetami, kde majú vystúpiť, stačilo povedať: "dám Vám znamenie", alebo "ukážem Vám". Nič viac, nič menej. Prvý náznak "(ne)schopnosti" a "neochoty" poradiť a pomôcť. Úžasná vizitka. Ideme ďalej. Keď som za nimi dorazil, boli už hladné, tak sme sa išli najesť do reštaurácie, na slovenské pomery nie veľmi lacnej. Ochota personálu bola super, jedlá tiež neboli zlé, len malé chybyčky krásy a síce, ľudia zvyknutí na určité stolovacie dekórum nie sú veľmi nadšení, keď ešte ani nedojedia predjedlo a už im zo stola čašník odnáša taniere a „šibrinkuje" im taniermi na stole. V podniku danej cenovej kategórie by sa to nemalo stávať. V tomto prípade ide len o "(ne)schopnosť" vyškoliť personál, nakoľko okolo nás sedelo dosť cudzincov a slovenskú reč bolo počuť len zriedka. Po najedení som ich odviezol do ich hotela. Opäť (pre nich) cesta plná zážitkov. Ja, ako aktívny bratislavský vodič sa už viac-menej ani len nepozastavím nad "úžasnou kvalitou" našich ciest, pretože už som na ne zvyknutý a autíčko s neustále vybitými tlmičmi tiež. Ale za to švajčiarske návštevníčky nestačili "híkať" a  žasnúť nad každou nerovnosťou, dierou, výtlkom. Po jazde sa ma jedna z nich spýtala šokovane: "prosím Ťa, to čo tu máte za cesty"?, "to Vám nevadí"?, "prečo sa nesťažuješ na miestnom úrade"? Po týchto otázkach som vybuchol od smiechu a vysvetlil som jej, že ako to u nás funguje s cestami a ako je to so sťažovaním sa. Nestačili sa diviť a celý večer ešte krútili hlavou.

Na druhý deň išli autom na výlet na 3 dni do Poľska. Po návrate boli v úžase, aký je Krakov krásny, aká tam je odlišná úroveň služieb, ochota ľudí, lacné ceny ale hlavne rovné cesty bez dier (teda aspoň v Krakove). A to ešte nevedeli, že čo ich čaká nasledujúcu noc. Zháňať ubytovanie na úrovni v Bratislave v stredu poobede nie je žiadna sranda. Po tefonických pokusoch zarezervovať si hotel, dostali všade odpoveď, že "áno dá sa to, ale pri telefonickej objednávke sa účtuje 30 € naviac" !!!! alebo skôr ??? Ako prosím??? 30 € naviac za to, že madam na recepcii zodvihne slúchadlo a nahodí do počítača štyri mená? To je snáď zlý sen aj pre dobre zarábajúceho švajčiara. Kategoricky to zamietli s tým, že sa nenechajú takto primitívne okrádať. A mali pravdu. Prečo by mali platiť viac, keď sú ponuky aj inde. Ale mýlili sa! Zohnať hotel na úrovni v hlavnom meste SR v stredu poobede nie je vôbec ľahké. Ich voľba teda padla na bývalý hotel Dukla, dnes Hotel Apollo so štyrmi hviezdami. Keď už kvalita, tak skutocne na úrovni. Pre cudzinca nie je luxus hotel s troma alebo štyrmi hviezdami. A prichádza ďalšie faux pas. Na recepcii sa mladá slečna ani len neunúvala spýtať sa, že akým jazykom sa môže s nimi rozprávať. Moja priateľka sa s nimi rozpráva prirodzene po nemecky, takže bola spojkou medzi nimi a recepčnou, aj keď v každom takomto hotely "na úrovni" automaticky recepčný rozpráva rečou hosťa a plynule prechádza z jedného jazyka zákazníka k druhému.Ak samozrejme nejaký jazyk ovláda. Ale v dnešnej dobe, keď vie skoro každý aspon pár slovíčiek anglicky, (dokonca aj hrdý svajčiar), mi príde tento fakt ako neakceptovateľný. Dobre, berme že priateľka robila tlmočníčku. To, že cena za ubytovanie v hoteli so štyrmi hviezdami nie je najnižšia, o tom nemusím polemizovať. Zároveň ale zákazník očakáva aj určitý štandard, možno aj trošku nadštandard. Nadštandard bol v tomto prípade považovaný mini bar na izbe (v ľadničke dve malé plechovky coly, dve malé minerálky a dve fľašky piva Plzeň). Na pousmiatie, ale budiž. Neprišlo sa vyjedať z mini baru. Všetci sa uložili spať. Ráno čakal ďalší sok. Každý, kto už bol ubytovaný v nejakom hotely vie, že "check out" je stanovený cca. okolo tej 9-tej až 11-tej hodine ráno. V hoteli Apollo majú asi iné tradície. O pol ôsmej ráno začali upratovačky na chodbe vysávať, hrkotať s vozíkmi, teda vykonávať si svoju prácu v enormne hlasnej konverzácii a so slovníkom, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden primitív v krčme (asi si mysleli, že sú tam všade ubytovaní iba cudzinci, tak im nie je rozumieť). Hlučnosť a hlasnú primitívnu konverzáciu doplnila ešte drzosť, že začali vyklopávať ľuďom na dvere, vraj "ideme upratovať izby, otvorte"!!! Nonsens na druhú. Ďalším šokom boli hygienické potreby (mydielka, sprchový gél, šampón) k použitiu, ktoré sa tam vlastne ani fyzicky nenachádzali. Boli tam iba prázdne papierové obaly týchto výrobkov. Pri odchode sa ale na každého zákazníka usmieva nenápadný formulár, kde sa manažment hotela pýta svojich ctených a "spokojných" zákazníkov, že ako sú spokojní s ponúknutými službami.

Reklamacia na recepcii bude mať len sotva nejaký pozitívny efekt na zlepšenie služieb, keďže pri spomenutí správania sa upratovačiek manažérka hotela iba zalomila rukami a polohlasom si zašomrala popod nos: "zase tie upratovačky?". To dáva jasnú odpoveď.

O ďalších faux pas našich reštauračných služieb po ceste na autobusovú stanicu už nebudem pisať, pretože všetky nesú tie samé znaky o "ne/schopnosti" a "ne/ochote" podnikateľov, poskytovateľov služieb, ich zamestnancov a ostatných "účastníkov zájezdu". Samozrejme, česť výnimkám. Pri lúčení sa s priateľkou a jej švajčiarskymi kolegyňami som si v ich očiach všimol, že pri mojej otázke "wann kommt ihr wieder" (kedy prídete znova), im obom iba preletelo hlavou: "Bratislava besuchen?  Nein, danke!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?